Tak nejak som sa zoznámil so stopárkou. Vlastne nie úplne tak a vtedy, ale... však vám to rozpoviem.
Bolo 25. mája, l.p. 2007 a v tak pekný deň som sa s partičkou ľudí (boli to knihovníci, ale nikomu to nehovorte) vybral do mesta... s uterákom, okolo krku. V ten deň bol totižto uterákový deň.
Ako by to nestačilo, ako by sme sa dostatočne nestrápnili... museli sme poslať naše fotky aj na internet. A kam inam by sme to mohli poslať, než na komunitnú stránku uterákového dňa?
A potom sa to zomlelo rýchlo - moje ego dostalo ranu (niekto ma predbehol a urobil stránku venovanú uterákovému dňu a ešte k tomu je to žena... a tá stránka je celkom fajn), bol tu aj taký nápad, že by som spolu so stopárkou (ktorú som vtedy ešte nepoznal) išiel do spoločného projektu, že by sme tú stránku vylepšili a nezávisle od toho sa objavila na mojej stránke a začala tam prispievať do fóra.
No a za ten rok sa z nás stali kamaráti :-)
Prečo to vlastne píšem? Chcel som napísať niečo v podobnom duchu, ako som napísal o Wienerovi. A chcem, aby sa na Douglasa Adamsa nezabudlo. Veď o tom práve uterákový deň je.
A aby ste mi verili, že dodržiavam tradíciu, tu je fotka z dnešného dňa:
váš
P.S. 42
Komentáre
zaujimavy pribeh
:)) ahoj shagguliak,
Ave!
...alebo je to mozog?
:D
a nie je to iba...
Ja si myslím, že je to...