shaggyho blog

Väčšina z vás pozná študentský život. Peňazí nikdy nie je dosť. A keď sú, tak ich míňate na blbosti.
Ja okrem svojho "stáleho" zamestnania ako rozhodca (z ktorého nemám prakticky žiadny príjem) som teraz získal aj "nestále" zamestnanie v jednej firme čo sa zaoberá tvorbou stránok (z ktorého by mal byť príjem veľmi, veľmi slušný).
A tak, podporený vidinou stáleho príjmu, som sa vybral míňať svoje ťažko zarobené rozhodcovské peniaze. Začalo to síce už asi pred mesiacom, ale až tento mesiac sa dostavil "konečný efekt" a ja som si pokúpil všetko čo som chcel...
Výsledok je ten, že sa mi tu na staručičkých reprákoch značky Tesla, ktoré si pamätajú viac prezidentov ako ja, zoskupila pekná kôpka nových CD. Presnejšie ich je 12.

Nie som žiaden masochista ani milionár, išlo predovšetkým o našich interpretov, takže ma to ani tak moc nestálo. A tiež to bola multižánrová zbierka, od hip-hopu, cez country a punk až po "neofolk" (tak som si dovolil nazvať žáner, ktorý spieva Daniel Landa). A táto moja zbierka ma prinútila zamyslieť sa...

Väčšinu z tých CD mám v počítači ako mp3. Áno, priznávam sa, najprv som si tie pesničky stiahol, vypočul a až potom kúpil. Je pravdepodobné, že tie CD asi nikdy nepoužijem. Kúpil som ich iba preto, že som chcel zaplatiť tým interpretom, ktorí si to určite zaslúžia a aj preto, lebo je to určitý druh fetišu, vlastniť originál balenie niečoho (či už ide o CD, DVD, hračky...). Ale ak sa ešte viac rozmôže predaj pesničiek cez internet, čo bude ľudí nútiť kupovať originálne nahrávky? Pri on-line kúpenej mp3-ke už nedostanete pekný obal s nádherným bookletom, ktorý po rozložení slúži aj ako plagát. Dostanete hudbu vo formáte, ktorý má pomerne dosť zníženú kvalitu zvuku a tým to končí.
Fakt som zvedavý ako z toho hudobný priemysel vyviazne.

Ďalšia myšlienka sa týkala jedného z tých CD. Autori pri jeho vydávaní urobili chybu a vypustili verziu s veľmi nekvalitným zvukom. Už je k dispozícii aj kvalitná nahrávka, ale mne sa do rúk dostalo práve toto pokazené CD. A aj keď mám opäť v počítači mp3-ky z tej kvalitnej nahrávky a to CD vlastním hlavne preto, že nechcem byť zlodej a kradnúť hudbu čo počúvam, nemalo by to isté platiť aj pre umelcov? Nemala by byť ich psia povinnosť tieto nosiče na vlastné náklady vymeniť za tie "opravené"? Ak si predstavím, že by som na poštovnom (keďže som to objednával cez internet) zaplatil to, čo ma stál samotný nosič, tak ma to odrádza od naťahovania s konkrétnou firmou, alebo vydavateľstvom.
Lenže potom je fakt potrebné opýtať sa - naozaj zabíja kopírovanie hudbu? Čo si má vybrať mladý človek? Stiahne si z internetu pár pesničiek, ktoré ho nič nestoja a sú vo výbornej kvalite, alebo investuje pár stovák, kúpi si originál CD a umelec sa mu odvďačí mizernou kvalitou... čo myslíte? ;)

váš "dnes trošku nudný a trošku nezaujímavý" shaggy

P.S. len som chcel naznačiť týmto článkom, že patrím už asi k vymierajúcemu druhu ľudí, čo sú ochotní zaplatiť za to, čo počúvajú. Ale ak vydavateľstvá nezmenia svoj postoj, bude nás čím ďalej, tým menej.