Vždy som chcel ísť na vysokú, proste som vedel, že to v dnešnej dobe potrebujem. Nie som ani sprostý, dostal som sa na všetky školy, na ktoré som sa hlásil (celkovo boli tri). Horšie to však bolo s mojou motiváciou... robilo mi problém vydržať.
Z prvej vysokej ma po dvoch rokoch vyhodili. Matematika robila problémy, ale... keby som chcel, urobím ju. Nechcel som, nič ma tam nedržalo. Potom som sa dostal na Filozofickú fakultu.
Myslíte, že bola iná? Nie. Aj tu som mál párkrát na mále. Naozaj som sa na to chcel vykašlať. Síce som tu spoznal pár úžasných ľudí, vďaka ktorým som neodišiel, ale ak by som sa rozhodol skončiť, tak to urobím.
Ale nemohol som.
Nemohol som odísť práve kvôli nej. Tá najlepšia osoba na svete, ktorú mám veľmi rád. Vždy chcela, aby som doštudoval školu a je to to najmenej čo môžem pre ňu urobiť.
Preto som tam kde som, preto o pol roka možno úspešne skončím.
Musím urobiť všetko pre to, aby som to zvládol. A prvá vec, ktorú urobím, keď dostanem diplom bude, že pobežím za ňou a ukážem jej "oficiálny" papier o tom, že je zo mňa pán Vysokoškolák. Aj keď už nie je veľa vecí, ktoré by ju v súčasnosti dokázali potešiť, verím, že toto jej urobí radosť ako nič iné na svete.
A hneď druhá vec, ktorú urobím po skončení školy je, že zoberiem jednu nádhernú slečnu do Ugandy, aby odtiaľ mohla poslať pohľadnicu niekomu, kto si to veľmi prial. A verím, že to uvidí...
Aj keď to asi nebude bezprostredne po dokončení školy (cesta do Ugandy predsa niečo stojí), ale budem na to poctivo šetriť :-)
váš
P.S. skoro som zabudol na jednu vec, ktorá bude niečo medzi prvou a druhou (taká jeden a poltá). Musím počas promócii odfotiť krivé nohy tejto krásnej "ugaňdanky", aby som ich mohol dať zarámovať. Potom bude ten niekto dúfam šťastný, nech je kdekoľvek...
Komentáre
kedysi
Ďakujem...
:)
držím palce