Tak som pár posledných dní strávil u svojho dedka. Vypratával som pivnicu. Však čo môže byť lepšie ako pracovať v pivničnom prostredí v čase, keď máte odovzdať pár dokončených webových stránok? Nič :-)
Kto z vás by dal prednosť dobre platenej a nenáročnej práci z pohodlia domova pred vypratávaním pivnice s množstvom plesní, prachu, starého dreva, špiny, uhlia, plesní, prachu, špiny, prachu, plesní a... špiny. Nikto.
A tak sa mi naskytla jedinečná možnosť vrátiť sa späť v čase a nazrieť (a "načuchnúť") do života Bratislavy spred 50tich rokov.
Nebudem spomínať také detaily, ako vyhadzovanie plesnivého a navlhnutého dreva, ktoré bolo tak prelezené červotočmi, že keď som ho hádzal do kontajneru, tak som mal plné oči veľmi jemného a veľmi "príjemného" prášku, ktorý bol pôvodne drevom. To určite všetci poznáte, to len ja som mestské dieťa, pre ktorého práce okolo domu znamená občas povysávať.
To nie je podstatné a nie je to ani zábavné.
Viac ma zaujali tie veci čo sme tam ponachádzali. Môžem len povedať, že dnešná mládež je veľmi ochudobnená. Môj otec musel mať super detstvo, také pekné a praktické hračky... kam sa na ne hrabe tento môj neosobný počítač. Našiel som tam nádherný Pinball (ak neviete čo je to pinball, tak je to tá hra, ktorá býva súčasťou rôznych pohostinských zariadení, v ktorej sa vystrelí gulička, ktorá po usilovnom pohybovaní páčkami nakoniec padne do nejakej diery s bodovým označením). Lenže tento Pinball bol celý z dreva, páčky, ktoré by odrážali guličky síce chýbali, ale inak bol veľmi podobný tým dnešným. Len bol trošičku zničený, tak sa ho pokúsim zreštaurovať, keďže som celkom zručný v tejto oblasti a potom ho darujem nejakému zberateľovi, ktorý bude mať z toho väčší úžitok ako ja.
Ďalšia vec, čo som tam našiel bola drevená debnička s náradím, na ktorej boli nemecké nápisy a vyzerala presne ako tá, v ktorej Nemci za druhej svetovej vojny schovávali dynamit. Tak som ako správny "bádateľ" zahrkal s ňou, ale keďže píšem tento článok, nebolo v nej to, čo som očakával :-)
Okrem "bombového" zážitku s debničkou, som si aj uvedomil, že byť nostalgický a obzerať sa za minulosťou nemá zmysel. Ako sme tak z pivnice vynášali staré veci, tak mi otec podal taký maličký kufrík v retro-štýle. Priznávam, že sa mi celkom páčil. Povedal mi k nemu, že to v tom si doniesla jeho mama (moja nebohá babka) veci z koncentračného tábora. Bolo mi divné, že vyhadzuje "spomienku" na ňu, ale asi je lepšie na niektoré veci zabudnúť ;-)
Ako sa tak blížil môj manuálne-pracovný deň ku koncu a nedokončená práca ma očakávala doma, som si pripadal ako veľký, zlý, kapitalistický prisluhovač, ktorý vyhadzuje squatterov z ich útulného miestečka. Neverili by ste, ako sa môže podobať pivnica jedného starého stolára na squattermi okupovaný a zabudnutý dom :D
Našťastie sme to prežili a celá pivnica ostala prázdna... teda okrem starého (ale zachovalého) stolárskeho pongu (to je taký ten stôl, ktorý používajú stolári pri práci).
váš "deložovateľ squatterov" shaggy
P.S. ak by mal nejaký zberateľ záujem o ten Pinball, alebo nejaký stolár o ten pong, tak ich veľmi rád darujem :-) Teda, ak to nezoberie dovtedy niekto iný
Druhá svetová, squateri a nostalgia
15.08.2007 16:46:05
Cesta do podzemia Bratislavy.
Komentáre
jeeej :)
dal som ti
Odkazy som čítal
A dia, viem že mám v názve squateri s jedným t, ale keďže je to poslovenčené anglické slovo, tak je jedno či to mám správne alebo nie :P
aha :)
no aj ja
aha a neviem prečo, ale asi ťa odteraz budem volať pong (ako poznám tvoj zmysel pre humor, na oplátku budem "odozva", teda inak povedané ping :)).
jeeej
pong
viem že to je zrejme po funuse, ale možno aj zazraky sa stale deju... Už si daroval ten sary stol? Ak nie, tak ho určite beriem!
Srdečne dakujem za odpoved Lubo