shaggyho blog

Poznáte to porekadlo, že čo sa dobre začína, to sa zle končí? Ja nie. A ak niekto povedal "áno", tak si vymýšľa a mal by s tým prestať (naozaj, nie je to zdravé).
Začalo to celkom nevinne... vlastne deň začal veľmi dobre. Aj keď som vstával o ôsmej, čo je pre mňa hlboká noc, tak som sa tešil na prednášku, ktorá ma čakala v škole. Nebudem vás zaťažovať detailami (väčšine to nič nehovorí a zvyšok to nezaujíma), len poviem, že nás poctil svojou návštevou človek z firmy, ktorá sa zaoberá reklamou na internete. Prednáška to bola fajn. Keďže išlo o tému, ktorá ma zaujíma (a oblasť, ktorej sa venujem), tak som zastúpil tzv. kocky z našej triedy a položil som niekoľko na otázok. Presnejšie tri - čo je taký môj osobný rekord. Hlavne ak vezmem do úvahy, že naposledy som sa pýtal na pôrodnom sále, keď ma vytiahli z mojej drahej mamičky - "Som tu správne?".
Hodina prebehla celkom v pohode (ja som dokonca dával pozor a neobťažoval prítomné ženské osadenstvo). A potom to všetko začalo...

So spolužiačkou sme išli smerom k zastávke a riešili podstatné problémy slovenského knihovníctva až sme sa dostali k tomu, že som v niečom ako jej mama (teda, narodil som sa v ten istý deň). A čo by som to bol za správneho knihovníka, keby som sa jej nepokúsil vysvetliť, že nemôžem byť ako jej mama, že mám pár vecí  naviac a o pár vecí menej. A čo by to bolo za spolužiačku, keby sa netvárila, že nevie o čom hovorím. A vtedy... vtedy to prišlo...
Ponúkol som sa, že jej urobím názornú ukážku (to, že sme boli v centre Bratislavy nie je podstatné). Človek by čakal, že mladá a zdravá žena to neodmietne. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi povedala - "radšej nie, mala by som z toho traumu".

Našťastie mi hneď všetko vysvetlila a ja sa o to vysvetlenie s vami podelím.
Proste, máte to ako s bicyklovaním. Keď sa prestanete bicyklovať a dlho to nepraktizujete, tak sa toho začnete báť... mať z toho traumu :-) Aj keď som sa rovnako ako ona aj ja prednedávnom prestal "bicyklovať", tak traumu z toho nemám. Skôr sa dá povedať, že "čakám na leto, kedy môj bike opäť vytiahnem".

Tak som sa s dobrou náladou pobral domov, kde... sa to všetko pojebalo. Najprv prišiel mail od "šéfa", ktorý mi milo oznamoval, že klient chce drobné zmeny na stránke. Nádherné drobné zmeny, ktoré zmenia stránku na nepoznanie. Robota navyše mi nevadí, keďže ma to baví, ale tak ako ja sa neseriem do roboty automechanikom, lebo sa do toho nerozumiem, tak by som očakával, že aj mňa nechajú robiť to čo viem. Ale keď sa vám niekto snaží navrhnúť drobné úpravy v oblasti, do ktorej moc nevidí, tak to nemôže dopadnúť dobre.
Ako by to nestačilo, nebaví sa so mnou moja najlepšia kamarátka. A ja netuším prečo :-(

váš "mámskurvenýdeň" shaggy

P.S. tento článok venujem Joffremu Wienerovi, keďže to múdro o bicyklovaní mi povedala jeho skoro-pani-učiteľka.