shaggyho blog

Moja mama má brata. Teda nie jedného, ale budem hovoriť o tomto konkrétnom. Je to môj ujo (alebo pre tých čo mi nerozumejú - strýko. Ja slovo ujo používam od detstva, lebo som nevedel povedať R a takto to bolo jednoduchšie).
Napriek tomu, že sa tento človek prehupol cez 55. rok života, stále máme veľa rovnakých záujmov.
A tak sme si jedného dňa išli autom za našim spoločným záujmom (išli sme kúpiť pár CD, DVD do nemenovaného lacného obchodu). Ako to býva počas našich ciest, ani teraz sme sa nevyhli diskusii, kedy on hovorí "Fico urobil to a to" a ja hovorím "Fico je k****".
Sú to nikdy nekončiace hádky na tému, prečo sú alebo nie sú štátne zásahy dobré. Je zaujímavé ako sa zarytý anitkomunista zmení na človeka s hlbokým sociálnym cítením, ktorý začne hovoriť, že socializmus v Československu nebol až taký zlý. Ale ja ho chápem, nepriaznivá ekonomická situácia urobí svoje.
O tom som však nechcel.
Naša diskusia končí vždy nerozhodne, lebo on je presvedčený o svojej pravde, ja o svojej a naše argumenty sú až moc vzdialené pre bežného človeka - predsa len, ak hovoríme o privatizácii majetku za miliardy korún, ťažko sa to predstavuje.

Minule sa mi však prihodilo niečo, čo by sa dalo použiť argument. Tak to skúsim napísať aj vám.

Prečo je súkromné vlastníctvo lepšie ako štátne (resp. verejné)?

Všetci Petržalčania/Bratislavčania poznajú zastávku Romanova. Je to tá zastávka pri DK Zrkadlový háj, kde sa zbiehajú trasy viacerých spojov. Čiže to nie je nejaká bohom zabudnutá časť mesta.
Oproti sebe si tam tak na tých zastávkach stoja dva prístrešky, každý na svojej strane. Sú skoro rovnaké, ale predsa je medzi nimi rozdiel. Jedna patrí mestu, druha v opatere súkromnej firmy.
Aj keď sa nachádzajú v Petržalke, ktorá patrí k tým bezpečnejším miestam Slovenska (prosím, predtým než sa začnete chytať za hlavu, prepočítajte si počet trestných činov na počet obyvateľov), občas sa vyskytne pár jedincov, ktorí majú potrebu tieto zastávky ničiť.
Bohužiaľ sa to prihodilo aj tej mestskej zastávke. A ona si tam tak stála, s rozbitým sklom. Týždeň, dva... mesiac. Nakoniec sa niekto zľutoval a opravil to sklo, dokonca aj odpratal to rozbité (ktoré tam ležalo celý ten čas).
Lenže, čo čert nechcel... pár dní na to rozbili sklo na tej druhej zastávke. A tak si aj tento, súkromný prístrešok stál. Stál tam hodinu, dve... a poobede už bolo všetko ako nové. Tí, čo ráno nešli okolo, ani nevedeli že tam bolo niečo rozbité.

Aké z toho plynie ponaučenie?
Že štátne/verejné vlastníctvo bolo, je a bude neefektívne. Hlavne na Slovensku, kde 40 rokov bolo všetko naše a pritom nikoho nič. Kto nekradol, okrádal vlastnú rodinu. Ak slúži firma verejnému záujmu, je to na osoh všetkých zúčastnených. Prečo to trvalo mestu tak dlho, kým dalo jedno rozbité sklo do poriadku a súkromná firma to mala v priebehu pár hodín? Lebo pre mesto neexistuje adekvátna "motivácia". Ak súkromná firma zanedbá raz rozbité sklo, možno jej to prejde. Ak to urobí druhýkrát, objednávateľ ich služieb (mesto, štát, súkromná osoba) si povie, že sa musí poobzerať po náhrade. A rovnako to aj poškodí jej dobre meno. Súkromná firma si vždy stráži svoje investície, radšej prepustí nespoľahlivých pracovníkov. Viete si predstaviť, že by mesto odvolalo nespoľahlivého starostu? Ja nie.
Kým súkromná firma musí myslieť na všetky tie drobnosti, mesto (ľudia, ktorí ho zastupujú) sa ničoho takého báť nemusia. Neexistuje žiadna vôla ľudu, nie na Slovensku. Do ďalších volieb sa na takéto drobnosti zabudne. Ak by sa to napríklad stalo v predvolebnom období, štátne/verejné orgány by sa zobudili rýchlejšie.

váš "liberálne ekonomický" shaggy

P.S. dnes som podpísal petíciu a dostal som pohľadnicu TomanovejPsa, ale o tom niekedy nabudúce...

edit: ospravedlňujem sa za zavádzajúce informácie, ale ako som sa dnes presvedčil na vlastné oči, tak tá "verejná zastávka" nie je opravená, iba nejaký dobrák ako-tak odpratal to rozbité sklo. Na osadenie nového skla si však už čas nenašiel...