shaggyho blog

Ženy. Určite to poznáte, také milé, malé stvorenia, ktoré sa vám potulujú po byte a spríjemňujú vám život...
Prepáčte, dosť bolo šovinistických kecov, ospravedlňujem sa za tento úvod.
Ženy sú fajn. Naozaj. Mám ich rád a myslím, že nie sú horšie ako my muži (skôr naopak)... aj keď väčšina mužov tvrdí všeličo nepekné o ženách. Nie je to pravda. Oni si tak vybíjajú svoju zlosť a frustráciu z toho, že boli príliš úbohí a primitívni pre ženu, ktorá sa im páčila a skončili s nejakou, "ktorú si mohli dovoliť". A ešte k tomu vedia (aj keď si to nepriznávajú), že aj tá žena, s ktorou skončili je pre nich až moc dobrá a oni sú len úbožiaci, ktorí by bez nej skončili ako bezvýznamná kôpka ľudského tela.

To sú tie ženy. Celý môj život sa točí okolo nich (tak ako život každého muža, s výnimkou 4%ných... a farárov, ale vlastne väčšina z nich patrí medzi tých 4%ných).

Ružová, ach...

Ale späť k téme, späť k ženám.
Aj moje nálady sa odvíjajú od nich. Tak ako má každý svojho anjela a diabla, u mňa ich nahrádzajú ženy.
Ak som smutný, súvisí to so ženou. S tou jednou, tým mojim diablom... ten môže za moje zlé chvíľky. Napriek tomu toho diabla neodoženiem. Však to poznáte, práve to "zlé" nás priťahuje a nepustí nás to. Už si ale začínam uvedomovať, že tento môj diabol je naozaj to zlé, že si ma neváži a ja robím chybu. Investoval som do nej veľa a nič z toho, možno je čas na zmenu. Na druhej strane sa poznám... zajtra ma to prejde a diabol zostane diablom po mojom boku, dúfam len, že sa časom zmení, alebo sa ho navždy zbavím.

Nie je všetko čierne. Niektoré veci sú aj ružové...

Ach tá ružová. Toť môj protiklad k tomu diablovi, taký môj anjel...
Práve vďaka nej som si uvedomil, že by som nemal byť smutný, že chyba nie je asi vo mne. Aj keď momentálne neexistuje na svete človek, ktorý by dokázal úplne odstrániť moje sklamanie zo ženy-trápičky, človek ktorý by mi zlepšil náladu natoľko, aby som na ňu zabudol, práve tento môj anjel je momentálne asi jediná osoba, ktorá mi dokáže to trápenie aspoň trošku zmierniť.
Žena-trápič ma opäť raz potrápila, ale... nevadilo mi to... teda nie tak ako za iných okolností. Vždy to zamrzí, keď sa človek blízky správa nerozumne. Teraz to však iba zamrzelo, prebehlo to hlavou a zmizlo to. Nemal som čas sa tým zaoberať, myslel som na ružovú... a usmieval som sa, po dlhej dobe som sa aj v takejto chvíli usmieval :-)

To sú tie dni, kedy začínam opäť veriť, že aj dobrí ľudia existujú a že ešte nie je všetko stratené, že aj ja môžem takých ľudí stretnúť. Som rád že ju poznám a že ju môžem nazvať svojou kamarátkou. Ukázala mi veci, ktoré som doteraz nevidel... alebo nechcel vidieť. A myslím, že mi je konečne fajn.

váš "ružový" shaggy