Pôvodne som myslel, že vám ani nič nenapíšem. Nemal som čo. Žiaden nápad, proste nič. Ako som tak išiel dnes na tréning, rozmýšľal som, o čom by som mohol písať. Keďže som išiel pozrieť iba na tréning, uvažoval som, prečo opäť dnes nebudem cvičiť. Hej, bolí ma noha, mám ju trochu (dosť) nakopnutú a tá mrcha sa ešte aj zväčšila (najprv som si myslel, že mi rastú svaly :D ). Ale to nie je ten hlavný dôvod, prečo som necvičil.
Hlavný dôvod bol, že dnes... teda už vlastne včera (keďže je sobota) som sa moc nevyspal. Proste som mal niečo dôležité na práci. Dôležité... hmmm... dôležité to ani moc nebolo, ak by som to neurobil, tak sa mi nič nestane. Ale zároveň to bolo tak dôležité, že ak by som to neurobil, tak by mi to mohlo dosť skomplikovať situáciu.
Robil som totižto seminárku. Teraz si poviete, že to je normálne, keď robí človek o druhej v noci seminárku. Hej, je to normálne, ak je to vaša seminárka. Lenže táto nebola moja. Robil som to pre spolužiačku - kamarátku. Išlo o tému, ktorej celkom dobre rozumiem. Ale hlavne išlo o to, že ak by to neurobila, mohla by ten predmet opakovať. A ak by sa jej toho nazbieralo veľa, tak by ju mohli vyhodiť.
Teraz sa dostávame k jadru veci. Nerobil som to preto, že by som jej chcel pomôcť. Teda aspoň si myslím, že až taký dobrák nie som. Z duše nenávidím školu kam chodím... teda nie školu ako odbor, ale tú inštitúciu. Môžu za to predovšetkým učitelia, ktorí mi ju dokonale znechutili. A keby nebolo tejto kamarátky, s ktorou sa dokážem zabaviť na hodinách a pri ktorej dokážem zabudnúť na to, že som v tej "nenávidenej" škole, tak by som už dávno skončil. A to by nebolo dobré. Preto jej vždy rád pomôžem - aby ma ešte niečo dokázalo v tej škole ešte udržať. Ak by som jedného dňa musel ísť do školy s pocitom, že tam nie je nič, čo by ma tešilo, čo by mi robilo radosť, tak by som tam ani asi nedošiel.
Potom to vyzerá tak, že som ochotný pomáhať práve preto, že je moja kamarátka. Ale to je blbosť. Ja som ochotný pomáhať... ale pomáhať sebe. Ak by som mal aj inú motiváciu, čo by ma ešte držala v tej škole, tak by som to pre ňu asi nerobil. Ale takto som odkázaný iba na ňu a musím pomáhať iba jej... a teda vlastne pomáham sebe.
Píšem to hlavne ako odkaz pre mojich kamarátov - nemyslite si o mne, že som super. Nie som. Nič nerobím nezištne, za všetkým hľadajte nejaký "môj zisk". A píšem to aj pre vás, mojich "čitateľov", aby ste si nemysleli, aký som super, dobrý a neviemaký človek. Nie som.
Som sebec. Myslím iba na seba. Verte mi ;)
váš shaggy
P.S. ak by sa vám zdalo, že týmto článkom som varoval ostatných a tým som vlastne nemyslel na seba, tak sa mýlite. Napísal som to preto, aby som uľavil svojmu "svedomiu", čiže som opäť myslel iba na seba. Verte mi, poznám sa až moc dobre :)
Som sebec...
27.01.2007 01:27:18
...ale úspešne to maskujem ako ochotu pomáhať.
Komentáre
som sebec
noo..
kamarátka???
a ešte ... veľmi dobre poznám ked´ to učitelia znechutia školu. mám to podobné ... takže si z toho nič nerob.
Kamarátka!
pravdepodobne
že sebec...