shaggyho blog

Začalo to pred týždňom. Môj poskytovateľ internetového pripojenia, káblovej televízie a iných nepotrebných káblom-prinášaných služieb mi poskytol možnosť dať si rýchlejší internet, s tým že budem platiť menej ako doteraz, dostanem digitálnu televíziu zadarmo a telefón tiež. Skúste mu odolať.
Ja som neodolal a tak mi v utorok minulý týždeň sprevádzkovali. No... sprevádzkovali, ja som takto sprevádzkoval kalkulačky, hodinky a iné technické zariadenia, keď som bol malý. Proste to zapojili. Svetielka na modeme svietia, mission accomplished, môžme sa pobrať za iným platiacim zákazníkom.

Nadšený mladý človek si ide vyskúšať svoj internet... obvolá celú rodinu na takú menšiu online session, pustí svoju obľúbenú hru a hrá. S iskrou v očiach sa chystá zastreliť svojho, o 30 rokov staršieho príbuzného, keď v tom sa mu na obrazovke objaví nádherný nápis - Připojení přerušeno.
Aby som sa nerozpisoval, tak to skrátim. Nadšený mladý človek objedná technika na nasledujúci deň... potom ako to úspešne neopraví ho objedná na ďalší deň a po druhej úspešnej neoprave si ho objedná do tretice. Začína si pripadať ako vysunuté pracovisko pre technikov z "čela".

Ešteže sa tento mladý muž neživí cez internet a nepotrebuje dokončiť množstvo prác do školy. Ja také šťastie bohužiaľ nemám. Mám množstvo práce, ktorú neustále výpadky iba odďaľujú a škola tiež nepočká. Skurvený to život.

Prečo spomínam tie božské mlynčeky? Lebo som si naivne myslel, že existuje nejaká vyššia spravodlivosť.
Od nedele totižto počujem samé slová vďaky. Ja som človek nápomocný, ale toto prekročilo moju "priemernú mieru vďačnosti" za mesiac.
Zo soboty na nedeľu som napísal jednu seminárnu prácu pre svoju bývalú (to bolo prvé ďakujem), aj keď som mal sto chutí (a hlavne veľmi dobrých dôvodov) to neurobiť. Ale nie som parchant a neviem prečo by som nemal pomôcť blízkej osobe. Hlavne ak ma to nič nestojí.
V tú istú nedeľu som vstal v nočnú hodinu (o deviatej), aby som mohol zaniesť svojej kamarátke foťák, ktorý potrebovala, keďže išla do Čiech na zápasy v thajskom boxe (to bolo druhé ďakujem).
Akoby to nestačilo, dnes ráno som po odchode pána internetového technika stihol pomôcť spolužiačke s prácou (úvod a záver, to bolo vždy moje) a ešte k tomu som jej to aj vytlačil, čím som jej ušetril hodinku, ktorú (dúfam) strávila učením na skúšku.
A ako by to nestačilo, cestou domov som pomohol jednej starenke vystúpiť z autobusu (to bolo to posledné a asi najvďačnejšie ďakujem). Proste, hotový filantrop.

Po tom všetkom som si naivne myslel, že niekto tam hore (sused) ocení moju dobrosrdečnosť a odmení ma vysokorýchlostným a hlavne NEPADAJÚCIM internetom. Mýlil som sa. Ten hore (sused) ma asi nemá rád (ak nad tým rozmýšľam, susedia ma celkovo nemajú radi).

S prianím, aby mi pripojenie vydržalo kým dopíšem tento článok sa s vami lúči
Váš "ojebabraný filantrop" shaggy

P.S. až teraz som si uvedomil, aké nevtipné sú počítačové vtipy. Hlavne ten "Želaj si niečo, padá spojenie". Na tom nie je nič k smiechu... naozaj.